Morbídne básne
11. 5. 2009
Prechádzal som cez cestu,
noha sa mi šmykla,
zrazil ma autobus,
ulica hneď stíchla.
Vonku prší, fúka vetrík,
zakrvavený mám svetrík.
Najprv som sa pohral s Jankom
a hneď nato s malou Ankou.
Najprv som odrezal uško,
potom každý prstíček,
ach, aký je krásny,
môj pekný nový nožíček.
Na lavičke sedí mladá panička.
Aha! Rakovina jej vykúka spod trička.
Nevedela maličká,
že prebíja lampička.
Teraz už to chápe,
keď v hrobčeku chrápe.
Ležia v tráve Janko s Vierkou,
zavraždení so sekerkou.
Je to sranda preveľká,
teší nás tá sekerka.
Letel vtáčik svetom,
trafili ho guľometom.
Padol vtáčik dole
na mínové pole,
a tam celý od radosti
rozhadzuje vnútornosti.
Na koľajniciach babka stála,
do diaľky sa pozerala.
Mala smolu však, odzadu šiel vlak.
A teraz má rušňovodič na okienku fľak.
Vybral som sa dneska
nakúpiť do Tesca.
Neprišiel mi vhod
pohyblivý schod.
Vypadli mi z huby
všetky moje zuby.
Hviezda moja jasná,
rozbijem ti ďasná,
vybijem ti zúbky,
do očí strčím trúbky...
Trhala si chrasty
tretieho dvanásty.
Čože je to, čože?
Rakovina kože.