Nechutné básne
11. 5. 2009
Na záchode, celkom vzadu,
nie je kefka na parádu.
Trikrát štuchni, potom spláchni,
keď odchádzaš, svetlo zhasni!
Milujem tvoje žlté zuby,
milujem keď ti smrdí z huby.
Milujem tvoje špinavé uši,
srdce mi pri tom silno buší.
Volám, volám kocúrika,
poď kocúrik do fúrika.
Povozím ťa koľko chceš,
vyvracať sa nestihneš.
Stanica tichá,
stanica pustá
a v kúte, hľa,
leží šabľa hustá.
Na zadku je malá dierka,
tam sa zmestí iba včielka.
A tá včielka to si ty,
šťastnú cestu do riti.
Čo to leží pri kanáli?
Detičky sa toho báli...
Žeby pes, a či mačka?
Kdeže, iba kyslá sračka.
BASEN ROKA:
Letelo hovno ponad školu,
padlo rovno pred zborovňu.
Náš fyzikár veľkým skokom,
skúma to hovno mikroskopom.
Chemikárka uvažuje,
s čím to hovno reaguje.
Zemepisár k mape beží,
kde to hovno asi leží.
A náš slávny dejepisár,
do dejín hneď by ho písal.
Slovenčinár sa raduje,
že to hovno vyskloňuje.
Pre telocvikára to istá vec,
bude z neho športovec.
Matikár je veľký znalec,
strčí doňho celý palec.
A riaditeľ? Hneď sa priznal,
že to hovno včera vysral.
Bežala víla Amálka,
stretla škriatka Análka.
Ten ju zvalil na kus dreva
a roztrhal jej všetky črevá!
Si škaredšia ako svet,
ako najškaredší kvet,
ako hnusná pijavica,
ako suchá slaná pizza.
Oči ako papier máš,
s ktorým si zadok vytieraš.
Plazil sa chriak po stene,
vyzeral tak chutne, zelene...
Ách, tá zeleň, ách tá žlť,
až som dostal naň chuť!